Prichytil som sa totiž pri tom, že tam niektoré veci mám iba preto, lebo si myslím, že by sa ľuďom mohli páčiť, ale vnútorne s nimi stotožnený nie som. Tak som sa zamyslel, povedal si, že to potom celé nemá význam a rozhodol sa, že radšej budem vždy predkladať iba to, čo by som si naozaj prial, aby prešlo a hotovo. Dosť sa tým človeku uľahčí vnútorná komunikácia s pokušením chcieť sa páčiť každému.
A tiež sme si potom v takom širšom kruhu povedali, že aj na úkor prvoplánovej zrozumiteľnosti chceme zostať hlasom kompetentnosti. Neskromné, viem, ale takto to je, takú ambíciu máme. Radšej niečo, čo nechytí za srdce hneď na prvý pohľad, ale môže fungovať a reálne pomôcť, ako niečo iba preto, že je po tom momentálne dopyt.
Veď posúďte sami: