Vážny, Kokott a chrumkavý Brad Pitt

Autor: Radoslav Procházka | 7.12.2012 o 10:16 | (upravené 7.12.2012 o 10:46) Karma článku: 14,60 | Prečítané:  15587x

Naháňame si tu chvost a klobáska sa pritom delí niekde úplne inde, napadlo mi, keď som sa v utorok v noci vrátil z Luxemburgu a prečítal si, po dvoch pľuhavých  dňoch off-line, že čo a ako a čo doma.  Ale to je na dlhšie, dnes znova len takú malú glosu, dve.

Najskôr malé promo. Pri príležitosti 60. výročia založenia Európskeho súdneho dvora vyšiel v Springer Verlag zborník, do ktorého sami sudcovia vybrali asi 30 autorov z celého sveta. Z bývalého východného bloku sme sa tam dostali jedna Rumunka, jeden Poliak, jedna Lotyška a ja. Je to fakt asi najprestížnejšia publikácia, do akej som kedy napísal, takže majte prosím pochopenie pre to, že cítim prirodzenú ľudskú potrebu sa o to podeliť. (R.P.: To Decide or Not To Decide: On the Political Theology of Simmenthal, Lyckeskog et al. In: Court of Justice and the Construction of Europe.) Zvlášť keď insideri hovoria, že sa mi to dosť podarilo.:)

Súdny dvor Európskej únie sa teda dožil šesťdesiatky. Toto je inštitúcia, pri ktorej je rozdiel medzi tým, čo o nej viete a tým, akú má nad vami moc, ešte väčší ako pri kamarátoch podpredsedu vlády pre strategické investície. (To je titul na vizitku, neformálne je to podpredseda vlády pre konsolidáciu súkromných financií kapitánov slovenského priemyslu. Ten priemysel sa volá zaháňanie vašich roztratených daní do tej správnej ohrady, ale to len tak na okraj.)

Ono by sa to v istom rozsahu dalo vztiahnuť na celú domácu debatu o našom fungovaní v Únii, ale netreba. Možno bude stačiť, ak pripomeniem, že minulý týždeň rozhodol Súdny dvor vec Pringle v. Írsko. Stanovisko k tomuto rozhodnutiu robila nemecká generálna advokátka Juliane Kokott a bola len o čosi zdržanlivejšia, ako plénum Súdu.

Išlo o to, či zmena Zmluvy o fungovaní EÚ tzv. zjednodušenou procedúrou, ktorou sa (ne)vytvoril právny základ pre trvalý euroval, je alebo nie je v súlade so Zmluvou ako takou. V štáte, v ktorom na eurovale padla vláda, je to síce podružná otázka, ale niekoľko poznámok si predsa len doprajme.

Prvá, Slovensko v tomto konaní poskytlo k meritu veci svoje oficiálne stanovisko. Verte mi, že ak by ste sa dnes opýtali ktoréhokoľvek ministra či poslanca, vrátane ministra zahraničných vecí alebo predsedu výboru pre európske záležitosti, nemal by o obsahu tohto oficiálneho stanoviska štátu ani potuchy. Veď nech to niekto pokojne vyskúša, tak do troch, štyroch hodín od teraz to ešte ukáže reálny výsledok.

Po druhé, Súdny dvor sa v rozsudku rozhodol, že môže preskúmavať súlad doplnení zakladateľských Zmlúv so Zmluvami ako takými. Je to veľmi podobné, ako keby sa náš ústavný súd rozhodol, že bude preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou. Nevadí, jasné, že nie, aspoň dnes nie a neskôr sa uvidí. Pre znalcov, Pringle je nový Marbury v. Madison a tí, ktorí si zachovajú schopnosť sa ešte niečomu čudovať, dostanú v budúcnosti na jej uplatnenie veľa príležitostí.

Po tretie, Súdny dvor sa tiež rozhodol, že rozhodnutie členských štátov menovej únie vytvoriť mechanizmus na poskytovanie finančnej pomoci svojim členom za účelom záchrany spoločnej meny nie je nástrojom menovej politiky. Lebo ak by bolo, musel by výsledok konania byť iný, ako bol. A to by znamenalo, že by v Írsku muselo byť referendum. A kto už by dnes túžil po írskom referende, že áno.

V skratke, Pringle je vynikajúce, vnútorne konzistentné  rozhodnutie, z ktorého nič netrčí viac, ako fakt, že celý jeho argumentačný algoritmus je postavený na tom, aby vo finále dospel k želanému výsledku. Zrozumiteľnejšie povedané, podľa mňa je to rozhodnutie, pri ktorom sa vopred určil záver a potom sa preň hľadali dôvody. Takto sa to robí.

Staromilci môjho razenia majú síce za to, že by výsledok súdneho sporu mal vyplynúť z argumentov, nie naopak, ale to by potom tie výsledky nemohli byť nástrojom prehlbovania integrácie a takýto luxus si dnes Únia nemôže dovoliť.

Po štvrté, Súdny dvor sa rozhodol, že Európska rada síce považovala za potrebné tam ten odsek tri doplniť, ale že ani nemusela a že trvalý euroval sa môže pokojne schváliť aj pred tým, ako zmena Zmluvy nadobudne účinnosť. Pre istotu. Ľudia si zaslúžia istoty a španielski bankári sú tiež len ľudia. Ich klienti už menej, ale to je na inú debatu.

Logiku to má a ak odhliadnem od toho, že z jeho odôvodnenia až príliš presvitá odhodlanie dosiahnuť konkrétny výrok, je Pringle naozaj pekne napísaný. Európa je zachránená, Írsko tiež. A Pringles sú stále rovnako chrumkavé.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?