Prezident Čentéša nevymenuje

Autor: Radoslav Procházka | 25.10.2012 o 10:14 | Karma článku: 23,68 | Prečítané:  13747x

Skutočne si myslím, že Ivan Gašparovič Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora nikdy nevymenuje. Nikdy. Toto je Slovensko a tu sa to môže.

 

Keďže si dlhé roky pestujem prehľad o ústavných diskurzoch, ktoré prebiehajú inde, nijako ma neprekvapuje, že aj u nás sa zákony píšu na súdoch a ústava na ústavnom súde. Niekedy to politikom vyhovuje a vytešujú sa z toho, aby ich to o pár mesiacov dobehlo inde a potom krútia hlavami. Ja sa tu už roky nadrapujem s tézou, že to nie je prijateľné, pretože to ľudí zbavuje aj tej poslednej možnosti, ktorú v demokracii ešte vo vzťahu k štátnej moci majú, t.j. možnosti slobodne vymeniť tých, ktorí by tie zákony a ústavu mali písať. Lebo veď je to jedno, keď príde na lámanie chleba, ukáže sa, že moc v skutočnosti leží niekde inde.

Nejdem sa teraz hádať o konkrétnom človeku a o konkrétnej kauze. Viem presne, na čo je vo včerajšom verdikte ústavného súdu odkaz na závažnú skutočnosť, vzťahujúcu sa k osobe kandidáta a ako bude tento odkaz využitý. Veď na to tam aj je.

O širší pohľad mi ide, ako zvyčajne.

Pred mnohými rokmi som v .týždni napísal:

„Podstata poslania Ústavného súdu totiž viac než v čomkoľvek inom spočíva v integrácií práva do vnútorne harmonického celku a v poskytovaní spoľahlivého návodu pre všetkých adresátov práva v otázke, čo smú a čo už nie. Niet pre Ústavný súd dôstojnejšej úlohy, ako ponúknuť tak právnickej obci, ako aj štátnym orgánom  - a tým vlastne všetkým „spotrebiteľom" služieb štátu - orientáciu v ich právach a povinnostiach.  Predvídateľnosť práva je napokon jednou z neoddeliteľných súčastí právneho štátu. Ak sa však v judikatúre nachádzajú protichodné návody, oslabuje sa jej použiteľnosť ako toho najzákladnejšieho manuálu na pohybovanie sa v ríši práva, čim sa zároveň redukuje nielen autorita, ale aj význam tejto inštitúcie.

Sudca Najvyššieho súdu USA Jackson raz povedal, že on a jeho kolegovia nie sú konečnou inštanciou preto, lebo sú neomylní, ale sú neomylní preto, lebo sú konečnou inštanciou. V práve totiž skutočný „omyl" spočíva v tom, keď sa definícia „pravdy" pravidelne mení. Inými slovami, na tom, čo Ústavný súd v tej-ktorej otázke povie, nezáleží ani zďaleka až tak, ako záleží na tom, aby to isté v porovnateľnej veci hovoril znova a znova."

Pred pár týždňami som túto svoju herézu v prospech právnej istoty zopakoval v diskusii o návrhu zákona o verejnom obstarávaní: viac, než na obsahu pravidla záleží na tom, aby ten obsah bol jednoznačný, aby sa dodržiaval a aby sa jeho dodržiavanie dalo spoľahlivo kontrolovať. V opačnom prípade totiž vždy platí niečo iné, podľa momentálnej potreby.

My sme od ústavného súdu chceli, aby zopakoval to, čo už predtým povedal, že v ústave je. Urobil to, ale dodal, že teraz už tam vidí aj niečo viac. Omnoho horšie, než to, že parlamentom zvolená osoba nebude generálnym prokurátorom, je teda fakt, že nabudúce tam možno zase nájde niečo iné. Možno niečo viac, možno menej. A my dnes zase raz o vlastnej ústave vieme menej, ako sme vedeli predtým, než sme sa opýtali.

Možno, že je fakt čas prestať sa pýtať, nech si tie odpovede „V mene Slovenskej republiky" do jej základného zákona napíše sám národ. Jemu ten štát patrí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?