Banalita ku Dňu Rosy Parksovej

Autor: Radoslav Procházka | 1.12.2011 o 16:46 | (upravené 1.12.2011 o 16:51) Karma článku: 10,94 | Prečítané:  1601x

V Amerike bol pred krátkym časom uvedený dokumentárny film Chasing Madoff, dokumentujúci nielen príbeh investičného „poradcu" Bernarda Madoffa, ale s rovnakou pozornosťou aj príbeh človeka, ktorý onú pyramídovú hru  odhalil ešte v roku 1999. Ten človek sa volá Harry Markopolos a dlhé roky sa márne snažil upozorniť príslušné kontrolné orgány na podvodnú povahu Madoffovho „podnikania". Niektorí ho nebrali vážne, iní sa rozhodli, že to, čo sa od neho dozvedeli, budú radšej ignorovať.

http://www.youtube.com/watch?v=62L7VxMDg68

Dôvod, pre ktorý Markopolosovo manické ťaženie proti podvodom na Ulici steny a proti konšpiráciám na ich zahalenie spomínam práve dnes, sa volá Rosa Parksová. Presne pred päťdesiatimi šiestimi rokmi, 1.12. 1955, sa rozhodla, že sa v autobuse odvezie s dôstojnosťou, ktorá jej ako ľudskej bytosti patrí - nie na mieste vyhradenom pre černochov, ale pekne spolu s bielymi. Keď ju biely pasažier požiadal, aby mu vyhradené miesto uvoľnila, odmietla to a bola zatknutá, neskôr aj odsúdená na peňažnú pokutu. Tento jej akt občianskej neposlušnosti viedol k obrovským protestom proti rasovej segregácii predovšetkým na juhu Spojených štátov; azda najznámejším je bojkot autobusovej dopravy v Montgomery, ktorého sa zúčastnil aj Martin Luther King. Na konci úsilia, ktorého bola Rosa Parksová ikonickou postavou, je séria federálnych zákonov o ľudských právach (a stoviek súdnych sporov o ich výklad), ktoré dali tejto etape amerických dejín pomenovanie "Skvelá spoločnosť".

Ako spolu Markopolos a Parksová súvisia? Kmeňový redaktor New Yorker-a David Denby uvádza recenziu filmu Chasing Madoff týmito slovami: "Priatelia právnici mi hovoria, že žalobcovia, ktorí prichádzajú s testovacími prípadmi, so žalobami, v dôsledku ktorých sa musia meniť zákony - napríklad sa zrušia diskriminačné zákony - sú často morózni, posadnutí ľudia ... čo platí aj o whistle-blowers (v tejto chvíli pre mňa nepreložiteľné inak, ako "interní oznamovatelia"), ktorí sa snažia, občas bez úspechu, upozorniť svet na podvodné konanie obrovského rozsahu."

Archetyp ne(v)hodného posla tvorí jednu z výstuží našej kultúrno-historickej pamäte, a vy si určite budete vedieť spomenúť na viac príkladov, než ja, ktorý sa tu obmedzím na koktavého Mojžiša, negramotných galilejských rybárov, Erin Brockovichovú či Golluma.

http://www.youtube.com/watch?v=vrlTeoFcf-Q&feature=related

Proroci bývali považovaní za bláznov, biele vrany, ktoré sa púšťali do vopred prehratého boja s mocou, za otravnú háveď a hobiti za kuriozitu, ktorá môže beh sveta akurát tak pozorovať, nie meniť.

Takže teraz to moje banálne posolstvo ku Dňu Rosy Parksovej: fakt, že niečo hovorí človek, za ktorého by ste nedali päť korún, neznamená, že nemá pravdu a že ju jedného dňa nevybojuje aj pre nás ostatných. Osoby a obsadenie do dnešných reálií kdekoľvek na svete už si najlepšie doplníte sami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?