Z článku Adama Valčeka Blokovanie webu posúdi Bruselu (jeden z najkompetentnejších a najpoctivejšie spracovaných článkov, aký som v domácich denníkoch vôbec niekedy čítal na nejakú európsku regulačnú tému) to vychádza tak, ako by osobitným problémom z hľadiska zlučiteľnosti s právom únie malo byť blokovanie „ilegálnych" (tými úvodzovkami si nie som istý, ale nechcem vás dráždiť červeným súknom sémantiky) stránok. Nemyslím si to, to je podľa mňa téma, majúca skôr domáce ústavné rozmery.
Tipujem (nomen omen), že z hľadiska euro-kompatibility bude podstatne väčším problémom povinný tuzemský domicil prevádzkovateľov on-line hazardu. Na máločo je totiž Brusel (a.k.a. Luxemburg) taký alergický, ako na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, resp. domicilu. Napriek tomu si myslím, že to slovenský zákon ustojí, ak sa dôvody pre toto obmedzenie kvalifikovane vysvetlia. A oni sa jednak kvalifikovane vysvetliť dajú a jednak je minfin jedným z mála verejných priestorov na Slovensku, kde poznajú bruselské pomery dosť dobre na to, aby vedeli, ako veci podať tak, aby prešli, ak oni sami chcú, aby prešli a ak aspoň teoreticky prejsť môžu.
Dole je link na celé to rozhodnutie, na toto miesto vyberám práve a len otázku, ktorá sa týka povinného tuzemského domicilu a zákazu cudzozemských pobočiek:
78 § 14 ods. 2 bod 1 GSpG stanovuje, že držiteľ monopolu na prevádzkovanie lotérií musí mať sídlo na vnútroštátnom území.
79 Ako uviedol generálny advokát v bode 120 návrhov, táto požiadavka predstavuje diskriminačné obmedzenie, ktoré preto môže byť odôvodnené len jedným z dôvodov uvedených v článku 46 ES, teda ochranou verejného poriadku, bezpečnosti verejnosti alebo jej zdravia.
80 Rakúska vláda tvrdí, že umiestnenie sídla na vnútroštátnom území je nevyhnutné na vykonanie účinných kontrol online hier a že rakúske orgány nemajú tie isté možnosti kontroly v prípade hospodárskych subjektov usadených v iných členských štátoch. Takisto tvrdí, že prítomnosť štátneho komisára v orgánoch dozoru držiteľa monopolu na základe § 19 ods. 2 GSpG umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom účinne dohliadať na rozhodnutia a správu držiteľa monopolu. Tieto orgány tak môžu poznať rozhodnutia tohto držiteľa pred ich uskutočnením a zabrániť im, ak porušujú ciele vnútroštátnej politiky v oblasti hier. Rakúska vláda tvrdí, že by nedisponovala rovnakými možnosťami voči subjektu usadenému v inom členskom štáte.
81 Ako bolo uvedené v bode 53 tohto rozsudku, J. Dickinger a F. Ömer, ako aj maltská vláda, odvolávajúc sa najmä na § 14 ods. 5 GSpG, však tvrdia, že hlavným cieľom predmetnej právnej úpravy je zvýšiť príjmy rozpočtu, ktoré generujú hazardné hry. Hoci výklad tohto ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy patrí do právomoci vnútroštátneho súdu, musí sa v každom prípade konštatovať, že systém prideľovania koncesií založený na kritériu maximalizácie príjmov štátneho rozpočtu, ktorý systematicky znevýhodňuje prevádzkovateľov usadených v iných členských štátoch ako Rakúska republika, a to už len na základe toho, že prevádzkovateľ so sídlom na rakúskom území môže zaplatiť viac daní v Rakúsku než prevádzkovateľ usadený v inom členskom štáte, nemôže byť považovaný za zlučiteľný s právom Únie.
82 Pokiaľ ide konkrétnejšie o cieľ kontroly a dohľadu držiteľa monopolu a argument založený na potrebe zabezpečiť účinnú kontrolu hospodárskych subjektov, najmä prítomnosťou štátnych komisárov, na ktorý sa odvoláva rakúska vláda, je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem verejný poriadok jednak predpokladá skutočné a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti a jednak tento pojem musí byť ako odôvodnenie výnimky zo základnej zásady Zmluvy vykladaný reštriktívne ....
83 Preto prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil po prvé, či ciele uvádzané rakúskou vládou môžu patriť pod tento pojem, a prípadne po druhé, či predmetná povinnosť týkajúca sa sídla spĺňa kritériá nevyhnutnosti a proporcionality stanovené v judikatúre Súdneho dvora.
84 Vnútroštátny súd musí najmä preveriť, či existujú iné, menej obmedzujúce prostriedky na zabezpečenie úrovne kontroly činností prevádzkovateľov usadených na území iných členských štátov, než je Rakúska republika, rovnocennej s úrovňou kontroly, ktorú možno dosiahnuť voči prevádzkovateľom so sídlom na rakúskom území.
Zdá sa mi, že najistejší tip na to, že MF SR ten zákon v Bruseli prejde, je 1X. Len neviem, kde to podať.
